kamilkap

Poistencom zdravotnej poisťovne sa stávate už svojím narodením alebo svojou existenciou. „Demokraticky“ si však môžete vybrať, ktorej poisťovne. Preto „demokraticky“, lebo nech sa rozhodnete pre ktorúkoľvek, správa sa voči vám i vašim lekárom ako monopol.

Ako príklad si znovu požičiam obyčajnú príhodu zo života. Pacient si po zlej skúsenosti s neurológom (alkoholikom) vo vlastnom okresnom meste našiel iného neurológa v úplne inom okrese, ktorý bol ochotný zobrať pacienta do svojej starostlivosti.

Nový lekár bol korektný a snažil sa pacientovi skutočne pomôcť (čo najlepšie podľa svojho vedomia a svedomia) a pacientov stav sa pomaličky začal stabilizovať. Keď chodil k tomuto lekárovi asi 2 roky, zrazu ho na pravidelnej trojmesačnej kontrole, ktorá mu vyšla na koniec februára, zastihlo veľmi nepríjemné prekvapenie. Lekár mu povedal:

„Je mi veľmi ľúto, ale vaša poisťovňa so mnou tento rok odmietla uzavrieť zmluvu. Ak budete naďalej chodiť ku mne, budete si musieť platiť všetko sám. Alebo ak súhlasíte, odporučím vám svoju kolegyňu, s ktorou vaša poisťovňa zmluvu podpísala. Naozaj mi je to ľúto, pretože som chcel s vašou poisťovňou zmluvu podpísať, ale riaditeľka pobočky nesúhlasila ani po viacerých rokovaniach.“

Keďže pacient je invalidný dôchodca a len dochádzanie za lekárom do iného okresu je pre neho dosť zaťažujúce, nemohol si dovoliť platiť za návštevu lekára z vlastného vrecka a tak – hoci veľmi nerád – prijal druhú možnosť.

Sklamaný konaním svojej poisťovne o rok (lebo tak mu to dovoľoval zákon) zmenil poisťovňu a vrátil sa späť k pôvodnému neurológovi, s ktorým bol veľmi spokojný. Pri novej lekárke aj tak nemohol zostať, pretože tá – pre zmenu – nemala zmluvu s touto poisťovňou.

Počas ďalšieho roku sa zmenil na pobočke pôvodnej pacientovej poisťovne riaditeľ a stará poisťovňa – čuduj sa svet – znovu podpísala zmluvu s pacientovým neurológom.

Keď mi rozprával môj priateľ tento príbeh, myslela som si, že žijeme v Kocúrkove. Lenže takáto absurdnosť však nie je možná hádam ani tam…

Chápem, že každá z poisťovní má iné priority a aj iné zmluvy s lekármi či nemocnicami. Ale takéto konanie je veľmi neseriózne voči svojím poistencom ako aj voči lekárom. Poistenec má nárok zmeniť poisťovňu jedenkrát ročne – k septembru musí podať žiadosť a zmena sa uskutoční k 1. januáru budúceho roku. Lenže ešte ani v decembri (nie to v septembri) nikto nevie, aké zmluvy s akými odbornými lekármi poisťovňa v budúcom roku uzavrie alebo zruší. Pacient takto pripomína horúci zemiak, ktorý je z „vyššej“ moci pohadzovaný sem-tam. Prečo nie je termín zmeny poisťovne napríklad k februáru alebo marcu, aby poistenec mohol pružnejšie zareagovať na zmluvnú politiku svojej poisťovne?

Ďalšia negatívna skúsenosť je, že poisťovne nepreplácajú lekárom plné výkony. Nie je novinkou, že na dverách mnohých odborných ambulancií nájdete štatistiku, koľko korún im poisťovne nehodlajú vôbec preplatiť len preto, že si „dovolili“ ošetriť viac pacientov a prekročiť limit.

Takáto politika je absolútne nelogická a škodlivá, lebo stanovením hranice bránia lekárom naplno vykonávať ich prácu a degradujú ich na obyčajných štatistických úradníkov na sledovanie vlastných výkonov. Tým nekorektným lekárom, od ktorých pacienti utekajú, poisťovne vlastne nepriamo nadŕžajú, lebo im limity nekrátia. Pacient je potom nútený ísť opäť k takémuto „tiežlekárovi“ paradoxne riskujúc vlastné zdravie.

Aj na toto spomeniem skutočný prípad zo života. Lekárke-internistke, ktorá má veľa pacientov, pretože je skutočne šikovná, nechcela poisťovňa preplatiť všetky výkony s odôvodnením, že neustále prečerpáva limit na lieky. Lekárka išla do pobočky zdravotnej poisťovne a svojim nabrúseným jazykom žiadala si od revízneho lekára písomný príkaz, že nesmie predpisovať tie a tie lieky a že poisťovňa preberá na seba riziko poškodenia pacientovho zdravia. Poisťovňa jej limit radšej zvýšila. Ale koľkým lekárom po náročnom pracovnom dni zostane energia na hádky s poisťovňami?