Súdružka tajomníčka MNV bývala s rodinou na konci dediny a po dvore jej behal poriadny vlčiak. Ale keby len po dvore. Brána bývala viac otvorená ako zatvorená a pes behal po celom dolnom konci.
Dedinčanom sa to nepáčilo a občas si aj otvorili ústa. Nuž ale súdružka bola súdružka a záležitosť s voľne pobehujúcim psom sa vždy nejako ututlala: „Veď za naším dvorom sú iba družstevné polia, tak čo! A pes aj tak do dediny nebehá!“
Jarné práce na družstve vrcholili a agronóm jazdil na motorke z jedného chotára do druhého. V ten nešťastný deň prechádzal okolo otvorenej brány tajomníčkinho domu. Nestačil ani len poriadne vybrať zákrutu a zrazu na neho vyskočil Dunčo. Zvalil ho z motorky a zahryzol sa mu do nohy. Ako dlho trvali tieto okamihy hrôzy, na to sa ten nešťastník nepamätal a nepamätal sa ani na to, ako rozzúrenému zverovi ušiel. Rana na nohe mu krvácala a tak zašiel k lekárovi. Lekár sídlil a v niektoré dni aj ordinoval v strediskovej obci. Ranu mu ošetril a obviazal. Informoval sa, čí to bol pes a či bol očkovaný proti besnote. Tajomníčka potvrdila, že pes bol riadne zaočkovaný veterinárom pri poslednom hromadnom očkovaní psov v dedine.
Zdalo sa, že je všetko v poriadku. Agronóm ďalej jazdil na motorke až kým za pár dní neodcestoval na predsezónnu dovolenku do vtedy vzácnej Juhoslávie.
Dedinčania, ktorí videli zúrivý boj medzi agronómom a psom, rozprávali, že zviera sa správalo veľmi nezvyčajne. Že tajomníčkin muž by mal zavolať veterinára a dať zviera vyšetriť, lebo to nevyzerá všetko v poriadku. A navyše, ešte by súdružka tajomníčka mala dostať pokutu za to, že nezatvára bránu a takého nebezpečného psiska necháva behať bez dozoru po dedine. Deň za dňom bolo hlasov viac a viac, až to rodinka súdružky vzdala. Zabili psa a hlavu poslali na rozbor do Košíc. Za pár dní nastal poplach – výsledky boli pozitívne, pes bol besný!
Snáď v tej chvíli každý myslel na nešťastníka na dovolenke a želal mu, aby to všetko v zdraví prežil. A prežil, aj keď sa očkovanie o pár dní oneskorilo. Ďalší, kto si vytrpel podobnú tortúru, bol tajomníčkin manžel, ktorý zabil psa a pripravil vzorku do laboratória. Tam sa zistilo aj to, prečo bol pes besný, hoci bol zaočkovaný. Očkovanie prebehlo o nejaký čas neskôr ako sa pes nakazil pravdepodobne od nejakej zatúlanej líšky a očkovanie iba zbrzdilo prejav choroby.
A čo sa stalo v Juhoslávii? Dozvedeli sme sa to hneď po agronómovom návrate domov:
„Sedím si tak pri raňajkách, obzerám východ slnka nad morom a naraz vám príde sanitka aj s húkačkou. A tak si pomyslím – no pre koho to asi prišli, čo sa mu mohlo stať, veď sme nič nevideli a ani nikto nič nespomínal. No a to pre mňa. Zobrali ma priamo od stola, ani najesť sa mi nedali. V nemocnici mi pichli injekciu do pupku a tak ma mordovali každý deň, veru až do konca. Namôjdušu, na tú dovolenku do smrti nezabudnem!“
Komentáre
očakávala