K najhoršej a najnevďačnejšej práci na družstve patrilo priame riadenie ľudí vo výrobe. A práve preto bola najväčšia fluktuácia na pozíciách technikov rastlinnej a živočíšnej výroby.
Beda, ak technik siahol družstevníkovi na prémie, alebo nebodaj mu dal absenciu pre alkohol! To si mohol priamo zobrať vidly a ísť kŕmiť dobytok namiesto potrestaného a, ako inak, urazeného družstevníka. A ešte tie reči, ktoré musel potom počúvať!
Po jednej takejto menšej výmene názorov sa vzdala technička svojej funkcie a išla radšej dojiť kravy. Aj zárobok mala vyšší a aj s tým hoviadkom vyšla lepšie než s opitým kŕmičom. A vedenie družstva muselo hľadať náhradného kádra.
Priviesť za náborový príspevok niekoho z vonku nepripadalo do úvahy, lebo družstevná bytovka bola už naplno obsadená a tak sa muselo vyberať z miestneho obyvateľstva. Práve vtedy zobrali jednému traktoristovi zo zdravotných dôvodov vodičský preukaz. Nuž kam s ním? Šup ho na stredisko – a bolo.
Lenže robiť technika nebolo iba tak. Musel rozdeliť prácu, skontrolovať, či bola vôbec urobená, vypísať výkazy na výplaty, zabezpečiť krmivo pre dobytok a prasatá… Nuž čože o to, prácu rozdelil, ale tie papiere, no fuj! Bolo treba vedieť kódy, správne vypísať formuláre, poznať normy… Zrazu toho bolo na bývalého traktoristu akosi veľa a tak nečudo, že prvé výplaty dopadli katastrofálne. Takú vzburu družstvo za svojej histórie ešte nezažilo. Na mzdovom sa museli výplaty ručne prepočítať a potom sa družstevníkom doplatil zvyšok.
Situácia sa opakovala mesiac čo mesiac skoro pol roka. Nakoniec si ľudia vynútili od vedenia mimoriadnu členskú schôdzu, kde chceli povedať svoje námietky voči novému technikovi. Na schôdzu prišlo takmer celé vedenie družstva aj so sekretárkou, ktorá mala napísať zápisnicu. Pri vchode sedela ďalšia úradníčka a dávala podpisovať prezenčnú listinu.
Po príhovore predsedu a hlavného zootechnika nastala diskusia. Začala pokojne, kde každý prihlásený povedal, že akosi technik nie je schopný na riadiacu funkciu. Urazený technik sa ohradil (výkazy mu medzitým už písala manželka), že kódy predsa píše správne. Mal pravdu. Kódy síce boli správne, ale výkony v žiadnom prípade nie. A potom to začalo! Najprv slušnejšími nadávkami, potom to prechádzalo na tie korenisté až sa nakoniec takmer strhla bitka.
Na druhý deň v predsedovej kancelári a po dlhom prehováraní technička súhlasila, že sa vráti na pôvodné miesto, ak dostane vyšší plat. Situácia sa zdala vyriešená. Ale zápisnica so závermi ešte stále nebola napísaná. Sekretárka akosi nevedela dať na papier udalosť, ktorej bola svedkom, lebo kópia sa posielala na nadriadený orgán.
Asi po mesiaci a po nekonečných predsedových urgenciách zápisnicu napísala a odovzdala. Pri jej čítaní nastávali po každej vete výbuchy smiechu, lebo bolo napísané:
„V diskusii vystúpil súdruh Blaško a vyjadril oprávnenú kritiku na adresu súčasného technika živočíšnej výroby na stredisku…“
V skutočnosti súdruh Blaško, ktorý mal síce počernejšiu tvár, ale pracoval poctivo, podráždene vyskočil a priamo do očí povedal technikovi, že je konský ten… a ukázal mu rukou patričné gesto.
„Mimoriadna členská schôdza sa uzniesla na odvolaní súčasného technika a jeho preradení na úsek pridruženej výroby a zároveň znovu menuje do funkcie techničky súdružku… Návrh bol jednohlasne odsúhlasený.“
V skutočnosti vedenie družstva z dôvodu osobnej bezpečnosti na uznesenie nečakalo a keď sa začalo schyľovať k bitke, zo schôdze utieklo a žiadne odsúhlasovanie sa vôbec nekonalo.
Komentáre
joj,