Predseda družstva nemal rád tanec. Horko-ťažko si odtrpel oslavy MDŽ a na výročnej so zaťatými zubami absolvoval pár povinných tancov s družstevníčkami. Bolo mu to milšie, ako v treťom chotári počúvať o sebe klebety o tom, že keď je inžinier, že má riadne hore nos. Až potom mohol ísť s papalášmi z okresu hrať mariáš.
V chladničke priamo vedľa predsedovho pracovného stola už čakala slivovička, gruzínsky koňačik, červené i biele vínko – všetko podľa chuti pozvaných. A na nej bol poriadny zámok, lebo sa už stalo, že niekto z úradníctva občas nezamknutú chladničku vybielil, hlavne čo sa trúnku týkalo.
Predsedova kartárska spoločnosť nenápadne opustila kultúrny dom a pobrala sa do administratívnej budovy družstva. Vedenie a ekonomický úsek mali kancelárie na hornom poschodí. Hneď oproti schodom bola kancelária novopečeného podpredsedu družstva, ktorú pred pár dňami zdedil aj s funkciou po tom odvolanom. Ešte pred výročnou schôdzou si nechal natlačiť (ten nový a pochopiteľne za družstevné peniaze) vizitky s plným akademickým i funkčným titulom a rozdával ich medzi svojimi podriadenými hodnými tejto pocty.
Predsedova robustná postava vystupovala po schodoch a za ním kráčalo husím pochodom panstvo. Zrazu predseda zastal, prudko sa otočil a povedal:
„Súdruhovia, tak ma napadlo – zootechnik priniesol z juhu výborné víno, poďme k nemu!“ a zatlačil ich tak prudko dole, až skoro popadali na seba.
Nikto nič nevidel, iba sekretárka, ktorá išla uvariť delegácii kávu, zhliadla pri prudkej predsedovej otočke cez otvorené dvere nad schodišťom, ako nový podpredseda odzadu upevňuje naozaj hlboký súdružský vzťah s mladou delegátkou z okresnej mliekárne.
Na druhý deň hneď zrána stál podpredseda u predsedu na koberci. Rozčúlená hlava družstva sa prechádzala až nakoniec vybuchla:
„Jožo, to, že máš frajerky, je mi fuk! Ale keď to robíš s nimi v tejto budove, tak si aspoň privri dvere, ty somár!“
Komentáre
však