kamilkap

Viem, že v tejto chvíli začala väčšina z vás krútiť nechápavo hlavou. Ale žiaľ, moje skúsenosti s lekármi ma vedú práve k tomu, apelovať na zákonodarcov, aby dbali aj o to, akí lekári sa starajú o naše zdravie.

Príklad zo života č. 1:

Vyskočili mi platničky. Jeden známy mi hovorí: „Obvodná ťa pošle k neurológovi. Máš smolu, je tu jediný, takže pôjdeš buď k nemu alebo k nemu. Preto ti dobre radím – choď tam skoro ráno, aby si prišla na rad ešte pred desiatou hodinou. Potom si totiž urobí prestávku a ak mu dovtedy pacienti nedajú, tak si sám kúpi v obchode nejakú fľašu. Asi si ešte zo socializmu pamätá, že do desiatej sa nepredáva alkohol a nevšimol si, že tu už dávno socializmus nie je. Nuž a potom jeho triezvosť nie je akosi istá. Aby si vedela, že netáram, dobre sa mu pozri pod vyšetrovací stôl. Má tam plnú igelitku prázdnych fliaš. Bol som tam pred týždňom, viem o čom hovorím,“ a žmurkol na mňa.

Všetko sa stalo tak, ako mi povedal – obvodná ma poslala k nemu a tento lekár ma vyšetroval. Pri predklone som neodolala a pozrela som sa pod vyšetrovací stôl. Stáli tam už dve plné igelitky prázdnych fliaš z najrôznejších značiek vyberaných koňakov…

Príklad zo života č. 2:

Môj známy, ktorý zostal na invalidnom dôchodku vďaka spolupráci farmaceutickej firmy s lekárkou (o tom som písala v príbehu „Demokratická neurológia ešte koncom 20. storočia“) sa potom presťahoval do nášho okresu a dostal sa do starostlivosti neurológa z príkladu č. 1. Chodil k nemu na pravidelné kontroly, bral lieky a mal sa ako-tak dobre. Ale prišla jeseň a môj známy dostal chrípku. S chorobou sa mu znovu veľmi zvýšil počet epileptických záchvatov. Neurológ mu zvýšil dávku liekov, ale stav bol stále zlý. Neurológ znovu zvýšil dávku a stav môjho známeho sa stal priam katastrofálnym. Každý deň stála pred jeho domom záchranka a sám nebol schopný nikam ísť.

Asi po 3 týždňoch sa službukonajúca lekárka na pohotovosti nahnevala a známeho poslala do nemocnice. V našom meste nemáme neurologické oddelenie a tak môj známy ležal na internom. Vďaka lekárke z pohotovosti a primárovi z interného sa dostal na neurológiu v susednom okrese. Tam pacientovi znovu začali meniť liečbu. Držali ho tam vyše mesiaca a keď si už nevedeli rady, poslali ho do krajskej nemocnice. Tam jeho stav po ďalšom mesiaci stabilizovali a poslali ho domov.

Pri prvej kontrole u svojho neurológa dostal známy recept na liek s predpísanou dennou dávkou 2x50 mg.

„Pán doktor, asi ste sa pomýlili, v nemocnici mi nastavili dávku 2x25 mg, tak to teraz predsa užívam. Aj v prepúšťacej správe je predsa napísané, že dávku 50 mg treba rozdeliť do 2 dávok a nie zdvojnásobiť,“ nesmelo sa ozval známy.

Lekár priam vykríkol: „Ja som vás do krajskej nemocnice neposlal a preto vám budem dávky lieku predpisovať ja!“

Môj známy si lieky vybral, bral ich podľa doporučenia krajskej nemocnice a radšej si pohľadal iného neurológa v susednom okrese, lebo u nás bol vtedy iba jeden.

Príklad zo života č. 3:

Istý ortopéd z krajského mesta ošetroval svojich pacientov tak, že im dovolil prísť „až“ na prah svojej ambulancie a potom si ich priamo od stola znudene prezrel svojím „zázračným“ röntgenovým okom cez odev a obuv a vypísal poukaz na rehabilitáciu či iné vyšetrenie.

Po nežnej revolúcii sa stal lekárskym hovorcom a z plnej duše na tribúnach bojoval – za vyššie platy lekárov…

Príklad zo života č. 4:

Ku svojej obvodnej gynekologičke som chodila veľmi nerada. Bola netaktná, večne namrzená a ufrflaná. Pri mojom príchode do jej ambulancie večne nespokojná pani doktorka schovala pletenie do tašky a so znakom vrcholnej nechuti išla vyšetrovať.

Rozhodla som sa, že ju svojou prítomnosťou už viackrát nebudem obťažovať a našla som si iného gynekológa – hneď vo vedľajšej ambulancii. Časom som si všimla, že u „môjho“ gynekológa je neustále plno, kým čakáreň mrzutej pani doktorky večne zívala prázdnotou…

Namiesto záveru

Nemyslím si, že by moja rodina a moji známi mali iba smolu na lekárov a zdravotnícky personál, pretože tieto skutočné príklady nie sú z jedného mesta a poznám aj veľmi veľa šikovných lekárov. Napokon, niekoľkých mám aj vo vlastnej širokej rodine. Najradšej by som však bola, keby zástupcovia štátnej legislatívy zvážili návrh zákona na test spôsobilosti lekára či už po fyzickej alebo psychickej stránke, ktorý by povinne museli absolvovať všetci lekári. Žiadna atestácia totiž nezabezpečí morálnu hodnotu a bezúhonnosť lekára, ktorý ju bol schopný urobiť. A preto, že je v tejto krajine skutočne niečo zhnité, bude to treba urobiť čo najskôr.