kamilkap

Ženy dostali darčeky (vždy to boli uteráky alebo utierky, veď čo už iné môže taká družstevníčka potrebovať?) a aby sa nepovedalo – aj kvet. Potom, po všetkých tých oficiálnych príhovoroch, bola – ako ináč – zábava. Hrala družstevná kapela a ženy vykrúcali predsedu, zootechnika, agronóma, technikov živočíšnej aj rastlinnej výroby, ekonóma a aj náhodne okolo prechádzajúcich chlapov.

Oslavy síce trvali iba do odchodu posledného autobusu, ale zato alkoholom sa nešetrilo.

V jeden nešťastný rok bola na druhý deň po oslavách MDŽ členská schôdza. Družstevníci, ktorí po oslave ešte ani nestačili vytriezvieť, klipkali ospanlivo očami. Naraz uprostred predsedovho prejavu o vzájomnej socialistickej kooperácii a integrácii prerušilo ospanlivé ticho hlasné: „Chŕŕŕŕ´!“

Ospalí sa prebrali a tí, ktorí boli abstinenti, prestali hrať piškvorky. Všetci sa obzreli za zvukom. V kúte, úplne na konci jedálne, zakrytý veľkým filodendronom spal agronóm. A spal tak tuho, že ho neprebudilo ani len to náhle ticho. Až keď ho vyvádzali von, zašermoval rukami, niečo nezrozumiteľne zamrmlal a pokojne sa nechal odviesť do svojej kancelárie, kde v kresle prespal zvyšok pracovnej doby.

Schôdza mohla nerušene pokračovať ďalej, ospalí znovu začali driemať a triezvi pokračovali v piškvorkách.